Kolektívny proces zvyšuje pravdepodobnosť úspechu, píše Johanna Mair

08.11.2023 |

Rýchle cesty k riešeniam s dopadom sú zriedkavé. Vytváranie koalícií a uprednostňovanie spolupráce pred individuálnymi aktivitami môže realizáciu sociálnej inovácie spomaliť. Avšak, kolektívny proces zvyšuje pravdepodobnosť úspechu inovácie z dlhodobého hľadiska.

Johanna Mair spolu s  Thomasom Gegenhuberom prinášajú v článku o sociálnych inováciách pohľad na nástroje, ktorými dokážeme dospieť k riešeniam spoločenských problémov. V tomto texte sumarizujeme hlavné myšlienky článku a prinášame náhľad do práce jednej z kľúčových rečníčok na Impact Summite.   

Zlomové udalosti doby, ako bol napr. COVID–19, ešte viac zvýraznili problémy, ktoré potrebujeme ako spoločnosť riešiť. Žijeme v dobe, keď sa nemôžeme spoliehať iba na heroické výkony jednotlivcov, štátu, občianskej spoločnosti alebo biznisu ako samostatných aktérov zmeny.
Skôr potrebujeme spoločne vytvárať návrhy na riešenia problémov, za podpory digitálnych technológií. Takúto spoluprácu nazývajú Johanna Mair a Thomas Gegenhuber Open Social Innovation (OSI).

OSI má dva hlavné znaky. Prvým je, že potenciálne riešenia na spoločenské problémy existujú, ale sú nerovnomerne rozložené medzi občanmi. Jeden problém sa môže týkať jednej skupiny, ale už nie druhej spoločenskej skupiny. Druhým predpokladom je, že cesta od nápadu k dopadu si vyžaduje interakcie, ktoré sú založené na spolupráci a súťaži.  

Príkladom OSI je iniciatíva WirVsVirus (My verzus vírus) v Nemecku. Iniciatíva reagovala na výzvy spojené s COVID-19 – napríklad poskytovanie zdravotnej starostlivosti online, vyučovanie v čase lockdownu a pod. Išlo o 48 hodinový hackathon, do ktorého sa zapojilo 28-tisíc občanov. Tí vytvorili spolu 130 tímov a najživotaschopnejšie riešenia získali aj finančnú a mentoringovú podporu na 6 mesiacov.    

Iným príkladom je iniciatíva UpdateDeutschland. Experiment, ktorý vznikol v apríli 2021, mal za cieľ povzbudiť občanov vyjadriť sa, a tak spoločne pracovať na výzvach k zlepšeniu verejného sektoru v Nemecku. 

Čo sa týka formátu, môžu okrem hackathonu môže ísť aj o iné iniciatívy, napríklad inovatívne súťaže alebo open data hackathony. Ich spoločnou črtou je, že vytvárajú priestor na zapojenie sa pre ľudí, ktorí nie sú zvyčajne vypočutí.
Open Social Innovation im umožňuje participovať na politickom, verejnom alebo občianskom živote, čím sa buduje dôvera medzi verejným a občianskym sektorom.  

Pôvodný článok si môžete prečítať tu: Mair, J., & Gegenhuber, T. (2021). Open Social Innovation. Stanford Social Innovation Review, 19(4), 26–33.