Impact Letters | Slovensko potrebuje nový príbeh. Nie ďalšiu nostalgiu

29.06.2026 |

Viete, kde u mňa vzniká pocit, že mám rada Slovensko? Na cintorínoch. Práve tam, medzi starými náhrobnými kameňmi a príbehmi ľudí, vďaka ktorým som tu, cítim že mám rada našu krajinu.

Časť mojej rodiny pochádza z Vyšného Žipova, kde polovicu cintorína tvoria mená ľudí, ktorí na „šifách“ odplávali do Ameriky hľadať lepší život. Druhá časť rodiny je z Brutoviec na Spiši, dediny, v ktorej začína príbeh knihy Martina Pollacka o vysťahovalectve Americký cisár. 

Slovensko je plné príbehov ľudí, ktorí odišli. Ale aj plné príbehov ľudí, ktorí zostali.

Nedávno som v Artfóre diskutovala o knihe diplomata Daniela Šmihulu Eseje o Slovensku. Jedna z myšlienok, ktorú autor rozoberá, hovorí jasne: úspešnú krajinu vždy budovali ľudia, ktorí sa s ňou cítili spätí, boli ochotní v nej zostať (a ja dodávam: alebo s ňou boli v kontakte) a boli ochotní niečo pre ňu urobiť.

Domov nevnímam iba ako miesto, kde sme sa narodili. Je to príbeh, ku ktorému sa rozhodneme patriť a ktorý pomáhame písať ďalej.

Nové vlastenectvo je aj o odvahe pozrieť sa minulosti do očí

Pamätám si obe svoje prababky. Videla som, ako ťažko a občas až nedôstojne žili. A viem, že by nerozumeli, ako žijem ja. Možno by aj nesúhlasne krútili hlavou. A predsa, práve ich životy sú kotvou mojej identity, aj keď máme úplne inú životnú skúsenosť. 

Daniel Šmihula prináša vo svojich esejách myšlienku, o ktorej by sme mali hovoriť viac. Je v poriadku nanovo premýšľať o tom, kým sme a kam chceme ísť. Najmä  ak staré príbehy či predstavy o sebe už nefungujú. Neznamená to však vymazať minulosť. Znamená to pozrieť sa jej do očí. Pomenovať zlé aj dobré. A z dobrého čerpať.

Nemyslím, že nám pomôže, ak sa budeme na seba pozerať len cez to, čo sa nám nepodarilo. Čerpať z teórie ubiedeného národa, o ktorej hovorí aj Šmihula, nám veľmi nepomôže.

Zdravé vlastenectvo pre mňa nezačína nostalgiou ani neustálou sebakritikou. Začína odvahou premýšľať o tom, kým chceme byť a kam chceme ísť.

Akú tvár môže mať vlastenectvo?

Práve témam identity, nového vlastenectva a občianskej odvahy, ale aj tomu, ako robiť zo Slovenska robiť atraktívnejšiu krajinu, sa budeme venovať na Impact Summite v decembri. Medzi potvrdenými hosťami je napríklad Pavel Kosatík, autor knihy Slovenské storočie, ale aj ďalší hostia, ktorí budú hovoriť o tom ako vyzerá Slovensko, ktoré verí vo vlastnú budúcnosť.

Impact Letters od Martiny Kolesárovej, CEO Nadácie Pontis, k aktuálnym spoločenským otázkami a prípravám Impact Summitu môžete v plnom znení čítať na LinkedIne.