Autor Tatiana Turisova

Slovensko nečelí len odlivu talentov, ale aj dlhodobým demografickým zmenám, ktoré môžu zásadne ovplyvniť budúcnosť viacerých regiónov. O tom, čo mladých ľudí motivuje zostať, odísť alebo sa po štúdiu vrátiť späť, hovoril ekonóm Martin Kahanec. Jedným z predpokladov, aby mladí videli svoju budúcnosť aj doma, je vytvárať priestor pre ich nápady, iniciatívy a hlas – aj prostredníctvom programu Impact Summit #nextgen.

Dáta Úradu komisára pre deti naznačujú, že o odchode do zahraničia uvažujú tri štvrtiny ľudí vo veku 16 a 17 rokov, pričom s určitosťou je o takomto kroku rozhodnutých až 38,3 % z nich. Ostať v cudzej krajine plánuje 42,3 %. Dôvodmi emigrácie sú podľa prieskumu najmä zlá sociálna a ekonomická situácia v krajine. Generácia Z pritom spomedzi iných vekových skupín zvažuje sťahovanie sa do cudziny najčastejšie. 

Tento trend potvrdzujú aj medzinárodné dáta. Slovensko sa v rebríčku IMD World Talent Ranking 2025 umiestnilo na poslednom mieste spomedzi hodnotených krajín v ukazovateli odlivu talentov (brain drain). Inými slovami, zo všetkých sledovaných krajín čelí najvýraznejšiemu odchodu kvalifikovaných a vzdelaných ľudí do zahraničia. 

Odliv mozgov tak nie je len témou jednotlivých životných rozhodnutí. Má dlhodobé dôsledky pre ekonomiku, inovácie a rozvoj regiónov. Ovplyvňuje aj schopnosť krajiny inovovať, rozvíjať regióny a vytvárať príležitosti pre ďalšie generácie. Týka sa preto celej spoločnosti. 

Podľa profesora Stredoeurópskej univerzity vo Viedni Martina Kahanca bude trend pokračovať a zasiahne najmä východné a menej rozvinuté regióny. O ďalších prognózach aj o tom, ako mladých vrátiť domov, hovoril v diskusii Keď škola nestačí: Ako nestratiť mladú generáciu spolu s výkonnou riaditeľkou Nadácie Pontis Martinou Kolesárovou a so CEO coworkingového centra Spot Borisom Podolákom. 

„Niektoré okresné mestá stratili za jednu dekádu aj vyše 15 % obyvateľov. Podľa Eurostatu do roku 2050 príde k poklesu populácie až v dvoch tretinách regiónov EÚ. Situácia sa týka najmä východného a juhovýchodu stredného Slovenska,“ vraví expert na populačnú ekonómiu Martin Kahanec. Vysvetľuje, že odliv bude mať dôsledky na celkovú kvalitu života v regióne. Prejaví sa predovšetkým zánikom základných služieb občianskej vybavenosti ako zatvorenými nemocnicami, školami, knižnicami či stratou investícií, čím sa bude problém ďalej prehlbovať. 

Jedným z faktorov odchodu mladých je podľa Martiny Kolesárovej skutočnosť, že sa k nim nesprávame ako k rovnocennej súčasti spoločnosti. „Nedávame mladým ľuďom hlas. Jedna vec, ktorú vie každý z nás urobiť, je mladých počúvať a vnímať, že majú čo povedať,“ hovorí M. Kolesárová.  

Príležitosti na dosah ruky 

Účastníci diskusie sa zhodujú, že hoci je na Slovensku príležitostí menej, práve nepresýtenosť trhu vytvára priestor pre kreativitu a inovácie. „Mali by sme ukazovať, že Slovensko nie je diera, ale práve vďaka jeho nenaplnenému potenciálu sa tu dajú robiť skvelé veci,“ hovorí M. Kolesárová. 

Na Slovensku je aj vplyvom odlivu mozgov v súťaži talentov oveľa nižšia konkurencia. Je teda jednoduchšie nájsť uplatnenie v rôznych oblastiach. „Výhodou je, že príležitosti, ktoré máme, sú pre mladých na dosah ruky,“hovorí B. Podolák. 

Riešením krízy je podľa diskutujúcich dať mladým priestor a potrebnú podporu na to, aby prevzali iniciatívu v líderských pozíciách. Rovnako sa zhodujú, že zmenu možno budovať aj na základe pozitívnych vzorov a spoločného príbehu. „Často vidíme možno až príliš negatívne interpretácie reality. Ak chcete veci urobiť lepšie, vezmite to ako príležitosť, a dajte sa do toho,“ odkazuje mladým Martin Kahanec. 

Diskusia bola súčasťou aktivít programu Impact Summit #nextgen – rozvojovej platformy pre ľudí od 18 do 35 rokov, ktorá mladým ponúka mentoring, priestor na sieťovanie a zapojenie sa do tvorby podujatia Impact Summit. Účastníci a účastníčky sa tak stávajú ambasádormi eventu a získavajú príležitosť byť budúcimi rečníkmi a rečníčkami Impact Summitu. Ak sa chcete pridať k aktívnym mladým ľuďom, ktorým na svete okolo záleží, prihláste sa už túto jeseň. 

Diskusný večer Keď škola nestačí: Ako nestratiť (mladú) generáciu vznikol v spolupráci s The Spot a programom Future Founders. Partnerom diskusií a programu Impact Summit #nextgen je Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis. 

Čo dokáže udržať ľudí doma a zároveň rozvíjať ich potenciál? Diskusia s #nextgen hľadala odpovede na túto výzvu. 

Každý talent, ktorý odíde, zanecháva v krajine medzeru – s účastníkmi a účastníčkami programu Impact Summit #nextgen sme skúmali, ako ju zaplniť.  

Diskusia bola prvým stretnutím finalistov ročníka 2025 a zamerala sa na brain drain – odchod talentovaných mladých ľudí do zahraničia za lepšími príležitosťami. Tému priblížili aj spíkerky Impact Summitu z Českej republiky aktivistka Bára Stárek a trendsetterka Pavlína Louženská spolu so slovenským publicistom Jakubom Godom.  

V otvorenej a neformálnej debate zaznelo aj to, že generačné neporozumenie brzdí hľadanie riešení. „Názory mladých bývajú bagatelizované. Verím, že keď sa generácie viac prepoja, zvýši sa aj šanca nájsť odpovede na problémy, ktoré mladých trápia,“ apeluje Bára Stárek, riaditeľka organizácie Díky, že můžem.  

Poľa dát má Slovensko v rámci OECD druhý najvyšší počet študentov v zahraničí, hneď po Luxembursku. Štátne výskumy potvrdzujú, že každý piaty slovenský študent odchádza študovať za hranice (najmä do Českej republiky), pričom domov sa podľa posledných informácií vrátilo len 40 % študentov a študentiek. Aj preto bola téma brain drain (odlivu mozgov) pre diskusiu kľúčová – mnohí z prítomných majú vlastnú skúsenosť so štúdiom či pobytom v inej krajine.  

Zhodli sa, že zahraničné skúsenosti sú cenné, pokiaľ ich vieme pretaviť do praxe doma. Aj mnohí z prítomných majú za sebou pobyt v inej krajine. Súhlasili, že sa oplatí zbierať skúsenosti vonku, aby sme vedeli poznatky a znalosti využiť v praxi na Slovensku. Zároveň diskutujúci upozornili, že o živote v zahraničí si často vytvárame idealizovaný obraz, no každá krajina čelí vlastným výzvam. 

„Počas štúdia som mala možnosť ísť do zahraničia. Čím ďalej som sa dostávala, tým viac som si uvedomovala, akých šikovných ľudí má Slovensko. O to viac ma mrzí, že mnohí z nich odchádzajú. Ak všetci, ktorí to s krajinou myslia dobre, odídu, ostanú len tí, ktorí nemajú najlepšie úmysly,“ hovorí Monika Balcová, digital media manager organizácie CEDMO a finalistka programu #nextgen 2025. 

Ako pracovať s tým, čo máme? 

Diskusia o riešeniach proti odlivu mozgov sa sústredila najmä na príležitosti pre mladých. Často sa cítia nevypočutí a podceňovaní, hoci môžu mať viac skúseností než starší dospelí vo vedúcich pozíciách. Zároveň však upozorňujú, že pri odchode talentov zabúdame na tých, ktorí zostávajú na Slovensku, a firmy či inštitúcie často nevedia využiť ich potenciál.  

„Na lokálnej úrovni treba s mladými pracovať v oblasti kritického myslenia a participácie. V regiónoch vnímam potenciál. Keď vidím svet Bratislavy a Trnavy, viem, že ho môžem priniesť aj na Kysuce,“ opisuje prácu v slovenských regiónoch Lukáš Hrošovský, zakladateľ viacerých mládežníckych iniciatív a účastník programu #nextgen 2025. Poukazuje pritom na to, že úspech lokálnych aktivít závisí od dobrého poznania miestnej komunity. 

Partnerom Impact Summit #nextgen je aj Nadačný fond Telekom, firma tiež diskusiu hostila vo svojich priestoroch. „Vnímame potenciál, ktorý je v ľuďoch, a preto podporujeme program #nextgen. Dáva im priestor prinášať zmenu, a zmena, podobne ako technológie, otvára nové možnosti. Ak k tomu pridáte odvahu a chuť robiť veci inak a lepšie, vzniká skutočná šanca posúvať sa dopredu – nielen ako krajina, ale aj ako jednotlivci,“ uzatvára Miroslava Remenárová, manažérka útvaru verejných vzťahov a udržateľnosti pre Slovak Telekom. 

Akým výzvam dnes mladí čelia? Pýtali sme účastníkov a účastníčok programu Impact Summit #nextegen. 

Niektoré prekážky zdolávame ako spoločnosť, iné sú typické pre mladú generáciu. Ľuďom z programu Impact Summit #nextgen sme kládli otázky, aké špeciálne zručnosti potrebujú, aby mohli viesť plnohodnotný život v dnešnom svete. Rezonovali najmä reziliencia voči pretlaku informácií aj potenciálnej škodlivosti sociálnych sietí, prítomná však bola aj objektívna kritika rovesníkov. 

V ankete odpovedali na otázku: Aké druhy odolnosti musí prejavovať generácie Z v porovnaní s ich rodičmi? 

Marek Janiga, zakladateľ a predseda združenia Spolu pomáhať – United for Help: 

„Mladí potrebujú odolnosť najmä voči kvantu informácií, ktoré sa k nim dostávajú každý jeden deň. Oveľa viac tak musíme vyhodnocovať, čo je pre nás relevantné, čím sa máme zaoberať a tiež čo je pravdivé.“ 

Natália Centková, senior projektová manažérka organizácie CINEFIL: 

„Oproti minulosti sme vystavení oveľa vyššej miere negatívnych správ, žijeme v neustálom strachu. Ide hlavne o mentálnu odolnosť. Vo všetkom zlom musíme hľadať viac dobra.“ 

Lukáš Hrošovský, riaditeľ organizácie GenT: 

„Mladí si musia vedieť vybrať. Predošlé generácie nemali toľko príležitostí, brali, čo bolo dostupné. Možností je dnes veľa a musia v nich vedieť čítať. Na druhú stranu je treba vedieť sa odhodlať, vystúpiť z komfortnej zóny.“ 

Monika Balcová, digital media manager pre CEDMO: 

„Mladá generácia má obrovskú výhodu v tom, že odjakživa vyrastala s technológiami. Lepšie rozumieme spôsobu, ako fungujú sociálne siete. Na druhej strane netreba podceňovať výučbu v oblasti algoritmov. Na Instagrame a Facebooku nevidí každý to isté. Máme modifikovaný obsah na mieru, platformy o nás vedia viac než my sami. Musíme tiež vedieť, že naša pozornosť znamená niečí zisk. 

Novou výzvou v tejto oblasti sú obsahy generované umelou inteligenciou. Problém nie je v tom, že by mladý človek nevedel rozpoznať AI obrázok, no môžeme prestať veriť tým reálnym.“ 

Michal Hollý, agilný kouč v rámci Slovak Telekom: 

„Na rozdiel od našich rodičov máme mnohonásobne viac informácií, ktoré ovplyvňujú to, ako sa správame voči okoliu, v mojom prípade aj v rámci výchovy detí. Nastáva tak pretlak dát a človek má problém si vybrať, čo je správne, čo môže viesť až k paralýze.“ 

Zuzana Jakubová, PR manažérka združenia Kockáči: 

„Musíme prejavovať zvýšenú odolnosť voči stereotypom, ako by náš život mal vyzerať. Máme prístup k obrovskému množstvu informácií a k sociálnym sieťam, na ktorých ľudia ukazujú len to najlepšie. Mladí ľudia potom majú pocit, že takto musí vyzerať ich život, či už sú to dovolenky, cestovanie alebo vždy dokonale uprataný byt.  

Generácie pred nami toto nezažívali, jediní, s kým sa mohli porovnávať boli ľudia z ich okolia. Teraz sa môžu porovnávať s ľuďmi na druhom konci sveta, a to vyžaduje väčšiu mieru zdravého sebavedomia a kritického myslenia.“ 

Karin Nosková, projektová manažérka Nadácie Volkswagen Slovakia: 

„Mladí ľudia dnes čelia častým zmenám. Nejde len o to adaptovať sa, musia tiež rozlišovať, ktorým trendom sa neprispôsobiť a za aké hodnoty treba bojovať.“ 

Viktor Mitruk, zakladateľ AI Prompt: 

„Existuje veľká škála vecí, ktoré dnešná mladá generácia zažíva, a ktorým naši rodičia nečelili. Myslím, že veľkým problémom je priepasť v rámci komunikácie a nového jazyka medzi rodičmi a ich deťmi. Nové technológiu priepasť ešte zväčšujú.  

Na druhej strane je vnímanie názorov mladšej generácie úplne iné. Naši rodičia sa osamostatňovali a zakladali si rodiny oveľa skôr než my. Z pohľadu spoločnosti tak pôsobili relevantnejšie. Staršia generácia nás tak považuje za tých, ktorí ešte ‚nemajú odžité‘.“ 

Claudia Hlavačková, ambasádorka Európskeho klimatického paktu: 

„Venujem sa najmä klimatickej oblasti, no dnes žijeme v istej ‚polykríze‘. Okrem ekonomickej krízy, ktorá je dôvodom, že si ľudia nevedia dovoliť bývanie a dôstojný život, sú tu aj bezpečnostná kríza, spôsobená množstvom bezprostredných aj vzdialených konfliktov či kyberkríza, za ktorou sú technológie, ktoré musíme vedieť veľmi rýchlo aplikovať. Klimatická kríza len amplifikuje tie ostatné. Špecifikom dneška je teda množstvo a intenzita nástrah, voči ktorým musíme byť odolní. Každá pritom vyžaduje iné zručnosti, ktoré treba aplikovať.“ 

Andrej Sňahničan, senior konzultant pre Civitta Slovakia: 

„Vnímam silný tlak na mladú generáciu najmä v oblasti pracovného trhu. Firmy vyžadujú roky praxe bezprostredne po škole. Preto sú niektorí mladí v istom zmysle ‚zamrznutí‘, nechce sa im byť dospelými. Dospieť totiž dnes neznamená slobodu, no hypotéku a dve práce. Musíme byť odolní z nevyhnutnosti, z toho, čo očakáva okolie.  

Od staršej generácie si naopak môžeme brať ich nadhľad. Tiež mali ťažké životné situácie, my sme možno príliš nároční. Nemusíme mať po škole rovno trojizbový byt. Mali by sme sa mať viac radi. V rámci odolnosti by nám pomohla väčšia trpezlivosť. Tým hlavným v živote sú rodina a láska, nie peniaze.“ 

Program #nextegen Nadácie Pontis je určený pre aktívnych mladých ľudí vo veku 18 až 35 rokov. Cieľom je poskytnúť účastníčkam a účastníkom možnosť sieťovať sa navzájom, osobne získať inšpiráciu a skúsenosti od spíkeriek a spíkrov Impact Summitu a vytvoriť tak potenciálnu základňu budúcich ambasádorov podujatia.