Kategória: Aktuality

Nadácia Pontis už druhý rok prepája vyše 300 ľudí z občianskej spoločnosti, biznisu a verejnej správy, aby hľadali riešenia napálčivé spoločenské otázky. Témou tohtoročného Impact Summitu bola dôvera. Hovoril o nej preživší útoku Andersa Breivika – nórsky expert na extrémizmus Bjørn Ihler, švédsky filantrop Daniel Sachs aj maďarská aktivistka Veronika Móra, ktorá bráni organizácie pred režimom Viktora Orbána. Summit sa konal 4. decembra.

Na Slovensku máme podľa viacerých prieskumov nízku dôveru medzi ľuďmi aj voči inštitúciám. Dôvodmi sú napríklad oslabenie pozície inštitúcií či vyššia polarizácia spoločnosti. Aby však spoločnosť dokázala úspešne vzdorovať krízam, potrebuje byť jednotná. Téma dôvery bola preto hlavným motívom druhého ročníka Impact Summitu, ktorý organizuje Nadácia Pontis.

Podujatie privítalo viac ako 300 účastníkov a účastníčok – od zástupcov verejnej správy a akademickej obce až po ľudí z biznisu a zástupcov neziskového sektora. Pozvanie prijali hostia a hostky z Maďarska, Poľska, Bulharska, Rakúska, Českej republiky a Slovenska. Prítomní boli aj veľvyslanci a veľvyslankyne z piatich krajín.

Nestratili dôveru ani po Breivikovom útoku či represiách režimu

Jedným z hlavných rečníkov bol Bjørn Ihler, ktorý prežil útok Andersa Breivika na nórskom ostrove Utøya, a zoči-voči smrti zmenil životné smerovanie. Založil organizáciu, ktorá bojuje proti šíreniu nenávisti, a hovorí s ľuďmi o tom, kam až môže viesť neprijatie inakosti. Napriek desivému zážitku nestratil dôveru v ľudí a svet, a na podujatí hovoril aj o tom, ako v rozdelenej spoločnosti vytvárať priestor na dialóg. „Každý máme úlohu v budovaní bezpečnejšieho sveta. Začať treba od seba,“ povedal a zdôraznil, že pri diskusii je kľúčové vnímať ľudskú hodnotu nášho názorového oponenta.

Bjorn Ihler

Medzi inšpiratívne osobnosti Impact Summitu patrila aj Veronika Móra, riaditeľka nadácie Ökotárs v Maďarsku, ktorá sa zaslúžila o právnu ochranu mimovládnych organizácií proti represiám vlády Viktora Orbána. Počas policajnej razie namierenej proti nadácii skončila Móra v minulosti dokonca v putách. „Ak sa nezapájate do politiky, môžete si žiť, ako chcete. Ako sa vám žije, záleží od toho, kto ste,“ opisuje situáciu vo svojej domovskej krajine. Opatrenia voči občianskej spoločnosti sú v poslednej dobe aktuálnou témou aj na Slovensku. Móra preto priniesla zamyslenia, ako sa vieme z udalostí v Maďarsku spoločnosť poučiť, aktivizovať a ochrániť mimovládny sektor.

Byť aktívny má zmysel

Mimoriadne silným momentom bol aj príspevok ukrajinskej právničky a aktivistky Oleksandry Matviichuk. Po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu odmietla odísť. Spolu so svojím tímom videli napáchané hrôzy v Irpini a Buči. “Je v poriadku nezvyknúť si na zverstvá. Keď ich začneme považovať za normálne, strácame ľudskosť,” hovorí Matviichuk.

„Mnohí sa pýtame sami seba, či sa máme vo svete, kde strácame pôdu pod nohami, o čo oprieť. Podľa najnovšieho celosvetového rebríčka Edelman Trust Barometer, ktorý meria úroveň dôvery v inštitúcie, sa v tomto smere spoliehame najmä na biznis a občianske organizácie. Jedine firmy a mimovládny sektor sú podľa neho vnímané ako dostatočne kompetentné a etické zároveň. Spoliehať sa len na biznis a mimovládny sektor však nestačí. Bez aktívnych ľudí, odborníčok a odborníkov s pevnými hodnotami, sa nezaobídeme ani v štátnych inštitúciách a samosprávach,“ povedala Martina Kolesárová, výkonná riaditeľka Nadácie Pontis.

Biznisové prostredie na Impact Summite zastupoval švédsky podnikateľ Daniel Sachs. Otvorene a často hovorí o potrebe firiem aktívne sa angažovať v spoločnosti a sám podporuje politické inovácie v Európe. „Prepájanie je absolútne nevyhnutné pre posilňovanie dôvery v spoločnosti,” povedal Sachs. Odpovede na otázku, či potrebuje demokracia filantropov, na podujatí hľadali biznismeni z Maďarska, Českej republiky a Poľska – mediálny magnát Zoltán Varga a podnikatelia Václav Muchna a Andrej Kiska ml..

Daniel Sachs

Moderná tvár občianskeho sektora

Moderná tvár občianskeho sektora

Držiteľ ocenenia Biela vrana Tomáš Bálint, odborníčka na vzťahovú výchovu Zuzana Bendíková a občianska aktivista Zuzana Janíčková priblížili svoje príbehy z pôsobenia v občianskom sektore, a naznačili, ako jednotlivci a organizácie môžu prispieť k obnoveniu dôvery v spoločnosti.

Na Impact Summite vystúpil aj riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč, ktorý exkluzívne predstavil výsledky najnovšieho prieskumu o dôvere na Slovensku, či akademici Helena Tužinská a Juraj Buzalka, ktorí rozoberali príčiny a dôsledky polarizácie.

„Impact Summit vytvára priestor, aby sme spolu nachádzali riešenia, ktoré môžu prispieť k ozdraveniu našich vzťahov – ako medzi jednotlivcami, tak aj voči inštitúciám. Veríme, že podujatie je miestom pre inšpirácie, posilňovanie dialógu a hľadanie spojenectiev pri budovaní silnejšej a odolnejšej spoločnosti,“ uzatvorila M. Kolesárová.

Viac o priebehu summitu aj vyjadrenia hostí a hostiek sme vďaka nášmu hlavnému mediálnemu partnerovi SME sprostredkovali prostredníctvom online Minúty.

Platilo to pred 35 rokmi počas Nežnej revolúcie, a platí to aj dnes – za vytváranie podoby Slovenska sme zodpovední my všetci. Nie je dôležité, z akého prostredia pochádzame, v akom regióne žijeme, akou prácou sa živíme, či aký vek alebo pohlavie máme.   

V odpovediach, ako by dnes mala naša krajina  vyzerať, sa však podľa viacerých prieskumov až zarážajúco nezhodneme. Slovensko je dlhodobo poznačené vysokou mierou polarizácie a nedôvery. Žijeme v jednej krajine, ale neveríme našim inštitúciám ani sebe navzájom. 

Aby však spoločnosť dokázala úspešne vzdorovať krízam, potrebuje byť jednotná. Práve súdržnosť a dôvera sú základom fungovania komunít, podporujú spoluprácu a inšpirujú nás konať, nie stagnovať. 

Dôvera a jej miesto v posilňovaní demokracie je preto hlavnou témou nášho podujatia Impact Summit. Predstavíme na ňom inšpiratívnych hostí, ktorých myšlienky nielen povzbudia, ale aj ukážu iný prístup ku vnímaniu bežných vecí okolo nás.  

Medzi spíkrov patrí napríklad nórsky aktivista Bjørn Ihler. Bjørn prežil jednu z najťažších situácií, do akých sa človek môže dostať – extrémista Anders Breivik na neho namieril zbraň na ostrove Utøya. Bjørn iba o vlások unikol smrti. Zoči-voči Breivikovi však nestratil dôveru v ľudí a svet. Založil organizáciu, ktorá bojuje proti šíreniu nenávisti, a hovorí s ľuďmi o tom, kam môže viesť neprijatie inakosti a rozmanitosti. 

Impact Summit zároveň prepojí 300 ľudí z občianskeho, verejného, akademického a firemného sektora, aby viedli rozhovory, a spoločne hľadali odpovede na to, ako tvoriť lepšiu krajinu. Prečo pozývame hostí práve z týchto oblastí? 

Prestížny Edelman Trust Barometer pravidelne vo viac ako 28 krajinách zisťuje, ktorým inštitúciám ľudia dôverujú. Vo vnímaní etickosti a kompetentnosti oproti minulým rokom si výraznejšie polepšili občianske organizácie. 

Je to práve mimovládny sektor, ktorý tvorí to, čo sociológ Martin Bútora nazýva hustou sieťou INÉHO Slovenska. Občianske organizácie sú tmelom spoločnosti, dávajú zmysel života „neviditeľným“ skupinám ľudí, podporujú zdravé vzťahy v školách, prinášajú nástroje na zlepšovanie verejného priestoru, či ochraňujú demokratické inštitúcie. 

Dôležitými partnermi pre mimovládny sektor, nielen na Slovensku, sú však aj podnikatelia. Práve biznis je totiž podľa spomínaného prieskumu vnímaný ako najdôveryhodnejší – najdôveryhodnejšími osobami v rámci inštitúcií sú už dlhodobo riaditelia a riaditeľky lokálnych alebo národných firiem. Zároveň, verejnosť prirodzene  očakáva ich angažovanie sa v hodnotových otázkach.  
 
Chuť angažovať sa a schopnosť konať je však veľmi silno spätá s tým, či si vieme predstaviť budúcnosť, ku ktorej chceme prispieť. Nežiť len pre seba. Uvidieť blízkeho aj v tom, kto bol včera nepriateľom. Vzdať sa krátkodobej istoty v prospech rizika spojeného so slobodou. 

Pri zodpovedaní otázky, akú krajinu chceme, nie je dôležité, či zastupujeme firmu, mimovládnu organizáciu, akadémiu alebo verejnú správu. Ak sa nám nepáči, kam smerujeme, to, čo nás môže spájať, je odhodlanie s tým niečo urobiť. A na riešeniach spolupracovať aj s ľuďmi mimo našich každodenných „bublín“. 

Impact Summit má dať priestor práve tejto tvári Slovenska. Má byť miestom pre inšpirácie, posilňovanie dialógu, hľadanie spojenectiev. Naše podujatie má priniesť nádej a dôveru, že to vieme aj inak. 

Apatia nie je riešením, láska ku krajine sa prejavuje aj tým, že konáme. Každý a každá z nás tak, ako môže a je v našich silách. A jedine spolupráca nám v tom môže pomôcť. 

Martina Kolesárová, výkonná riaditeľka, Nadácia Pontis

Pádom berlínskeho múru sa pre ňu všetko len začalo. Veronika Móra na Impact Summite porozpráva o tom, ako ochrana demokracie nikdy nekončí.

V čase revolučných zmien, ktoré sa koncom 80. rokov prehnali Európu i Maďarskom, pracovala Veronika Móra v Holandsku ako spojka environmentálnej nadácie Milieukontakt Oosteuropa pre Maďarsko. Študentku biológie najviac trápilo, že preto nebola prítomná pri niektorých zásadných udalostiach porevolučného Maďarska. Spomína si napríklad na štrajk taxikárov proti vysokým cenám pohonných hmôt. Dôvody štrajku dnes hodnotí ako neopodstatnené, no zdôrazňuje jedno – bola to udalosť, keď sa dokázalo spojiť celé mesto a prerušením premávky vyjadriť solidaritu voči iným.

Veronika má vyštudované dve vysoké v školy – biológiu a sociálnu psychológiu a už tridsať rokov sa angažuje v občianskom sektore. V ňom sa udiali najvýraznejšie problémy s nástupom vlády Viktora Orbána. Od roku 2010 uplatňuje systematické kroky na obmedzenie činnosti neziskových organizácií v Maďarsku. Útoky na občiansku spoločnosť vyvrcholili v roku 2014, keď vedúci kancelárie premiéra krátko po znovuzvolení vládnej strany vyhlásil, že sa zamerajú na kontrolu organizácií, ktoré prijímajú financie z európskych a nórskych fondov.

O pár týždňov na to vtrhla skupina policajtov do budovy organizácie Ökotárs, v ktorej je Veronika od roku 2007 riaditeľkou, a začala prehľadávať dokumenty a počítače. Veroniku odviedli v putách do jej bytu, kde zabavili aj jej počítač. Akcia trvala niekoľko hodín a zamestnanci po celý čas nesmeli nikoho kontaktovať. Súd neskôr rozhodol o akcií ako o nezákonnom zásahu, no vláda sa nikdy verejne neospravedlnila.

Boj proti neziskovým organizáciám zo strany maďarskej vlády pokračoval aj v roku 2017, keď bol prijatý neslávne známy zákon o transparentnosti zahraničných organizácií. Ten ukladal neziskovkám povinnosť registrovať sa ako „organizácie so zahraničným financovaním“ v prípade, ak ich podpora z iných krajín presiahne 24 tisíc eur. (pozn. Podobný koncept po vzore Maďarska, Poľska či Ruska predstavila v posledných mesiacoch aj slovenská vláda, no podľa odborníkov má ísť o prísnejší variant, než v Maďarsku.)

Veronika však upozorňuje, že toto označenie je len drobnou súčasťou všetkého, čo zákon prinášal. Išlo totiž najmä o stigmatizáciu a kampaň proti občianskym organizáciám, ktoré sú často závislé najmä na dobrovoľnej finančnej podpore verejnosti.

Ako reakciu na prijatie zákona vytvorila organizácia Ökotárs pod Veronikiným vedením spolu s ďalšími 33 neziskovkami koalíciu Civilizáció. Ide o platformu, ktorá koordinuje spoluprácu medzi maďarskými organizáciami v boji za ich práva. Aj vďaka aktivitám koalície boli na európskej úrovni viaceré zákony proti občianskej spoločnosti zamietnuté, vrátane zákona z roku 2017. Je však dôležité dodať, že niektoré z nich sú v Maďarsku stále platné.

V rámci Civilizació sa dodnes venujú upriamovaniu pozornosti na problematické zákony a opatrenia obmedzujúce najmä práva neziskových organizácií, slobodu slova či práva LGBTI+ ľudí. Veronika zdôrazňuje dôležitosť medzinárodnej spolupráce na zachovaní demokratických hodnôt a občianskej slobody v krajine. Hovorí však, že tento boj je najmä na občanoch samotných, pretože je to predovšetkým verejnosť, ktorá z týchto práv a z činnosti neziskových organizácií benefituje.

Bjørn Ihler v mladosti prežil teroristický útok. Osobná skúsenosť ho priviedla na cestu pomoci obetiam extrémizmu. Na tohtoročnom Impact Summite bude hovoriť, kam môže viesť popieranie inakosti a rozmanitosti, aj o tom, ako vytvárať priestor na dialóg v rozdelenej spoločnosti, či ako nájsť dôveru v ľudí a svet.

Mladý, iba 20-ročný Bjørn Ihler, bol 22. júla 2011 medzi asi 600 účastníkmi mládežníckeho tábora nórskej ľavicovej strany. Okolo pol šiestej popoludní sa ozvali výstrely. Tábor sa konal na nórskom ostrove Utøya a výstrely vyšli zo zbrane neonacistu Andersa Breivika.

Bjørn utiekol do lesa, kde našiel osemročného chlapca a vzal ho do úkrytu. Chlapec mal strach o svojho otca, ktorý na tábore slúžil ako strážnik. Chcel ho ísť hľadať, no Bjørn chlapca presvedčil, aby s ním zostal. Chlapcovho otca neskôr identifikovali ako jednu z obetí.

Keď počuli, ako sa výstrely približujú ich smerom, museli ísť ďalej. Utekali až na kraj ostrova. Bjørn s chlapcom odtiaľ videli helikoptéry a policajné lode, a začuli, ako na nich volá muž v policajnej uniforme. Hovoril im, že už je po všetkom, že sú v bezpečí. Vzápätí začal ten istý muž opäť strieľať. Bol to Anders Breivik, ktorý chcel v prestrojení pokračovať vo vraždení.

Bjørn mohol Breivikovi uniknúť iba skokom do ľadového jazera. Keď sa vynoril z vody, videl ako útočník mieri zbraňou priamo na jeho hlavu.

Bjørn dnes tieto momenty opisuje ako chvíle svojho najväčšieho strachu. Bol si istý, že v ten deň zomrie. Hovorí, že sa nebál útočníka, ale neznáma – nevedel, čo sa stane a aká bude smrť. Nedovolil však, aby ho táto životná skúsenosť zlomila. Práve naopak, svoj život zasvätil pomoci tým, ktorí prežili to, čo on a najmä úsiliu, aby sa podobné činy už neopakovali.

Ako predchádzať útokom?

To je otázka, ktorú si Bjørn začal klásť. Po úspešnom dokončení štúdia divadelného dizajnu v Liverpoole sa zapojil do mnohých projektov na boj proti násilnému extrémizmu a rozšíril si vzdelanie v tejto oblasti. V rámci svojej činnosti pracuje aj s bývalými extrémistami.

Bjørn založil spoločnosť Revontulet, ktorá pomáha predchádzať možným teroristickým hrozbám. Vytipujú špecifiká konkrétnej organizácie či firmy a na základe zberu dát a odborných analýz im poskytujú na mieru šité poradenstvo v oblasti bezpečnosti. Ponúkajú tiež informačnú službu, ktorej cieľom je podávať najnovšie správy z geopolitiky a protiteroristickej činnosti. Tá slúži zároveň ako výstraha možného nebezpečenstva v reálnom čase.

Rovnako sa podieľal na vzniku Kalifa Ihler Institute, ktorý sa venuje ozdravovaniu spoločnosti cez technologické inovácie, spoluprácu s médiami a vypracovávanie návrhov konkrétnych opatrení. Zameriavajú sa najmä na výskumnú činnosť a monitorovanie hrozieb. Vypracovali napríklad Mapu nenávisti (Hate Map), ktorá zachytáva prepojenia medzi aktivitami krajnej pravice, od rozdávania letákov až po násilné trestné činy. Cieľom projektu je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike a zdôrazniť súvislosti, ktoré nemusia byť na prvý pohľad zdanlivé. To pomáha mapovať, ale aj predpovedať trendy v rámci extrémistických skupín. Často sa totiž pri teroristických útokoch napríklad hovorí o tak zvaných “osamelých vlkoch”, no na základe podobností sa následne zistí, že útočníci sa inšpirovali inými násilnými činmi z minulosti alebo boli prepojení na neonacistické hnutia cez neoficiálne kanály.

Bjørn bol tiež súčasťou medzinárodnej bezpečnostnej spolupráce po útoku na Tepláreň. So svojím tímom sa snažili najmä zabrániť šíreniu útočníkovho manifestu.

Pôsobil aj ako predseda Globálneho internetového fóra na boj proti terorizmu a zapojil sa do siete Obama Foundation Leaders, združujúcej osobnosti, ktoré svojou prácou na lokálnej úrovni prinášajú pozitívne zmeny vo svojich komunitách či krajinách.

Rozmanitosť ako prevencia extrémizmu

V rámci svojej činnosti navštevuje Bjørn rôzne fóra a rozpráva o svojom zážitku. Zdôrazňuje, že na to, aby v spoločnosti panoval pokoj, musí v nej byť priestor pre diverzitu. Hrôzu, ktorú cítil tesne predtým, než mu guľka preletela pár centimetrov od hlavy, prirovnáva k strachu, ktorý poháňa násilníkov, akými bol aj Breivik.  

Podľa Bjørna ide o strach z neznáma –  pre niektorých ním môžu byť menšiny či odlišný spôsob uvažovania. Skutočnou odvahou preto Bjørn nazýva odvahu postaviť sa strachu z neznáma a prijať inakosť, ktorá nás obklopuje. Iba spoločnosť, v ktorej má každý svoje miesto bez ohľadu na to, kým je, totiž tvorí bezpečné prostredie pre nás všetkých. 

Citlivo vnímame, v akom stave sa nachádza naša krajina. Spoločnosť je rozdelená do táborov, konštruktívne riešenia sú vytláčané populizmom a občiansky sektor spolu s právnym štátom čelia veľkému tlaku. 

Aby spoločnosť dokázala úspešne vzdorovať krízam, potrebuje byť jednotná. Práve súdržnosť je základom fungovania komunít, udržiava skupiny pohromade, podporuje spoluprácu a rešpektovanie spoločných pravidiel, čo vedie k vytváraniu vzájomnej dôvery.
Na Slovensku však sledujeme nízku dôveru medzi ľuďmi aj voči inštitúciám, ktorá súvisí s oslabením významu miestnych orgánov a štátnych inštitúcií, nárastom antisystémového sentimentu, zhoršenou schopnosťou reagovať na krízy a vyššou polarizáciou spoločnosti (DEKK Inštitút).

Medziľudská dôvera dlhodobo stagnuje, avšak spomedzi inštitúcií verejnosť najviac verí neštátnym sektorom. Na prvom mieste sú vedci a vedecké inštitúcie (64,6 %), nasledujú univerzity a vysoké školy (62,6 %), a na treťom mieste sú slovenské firmy spolu s miestnou samosprávou (59,9 %) (DEKK Inštitút, Trendy (Ne)dôvery 2023).

Pomerne vysoká dôvera v súkromný sektor je pre firmy jasným signálom k spoločenskej zodpovednosti. Potvrdzujú to aj zistenia globálnych prieskumov, kde je biznis vnímaný ako najdôveryhodnejšia inštitúcia pre zavádzanie inovácií do spoločnosti a verejnosť očakáva aj jeho angažovanie sa v hodnotových otázkach (Edelman Trust Barometer 2024).

Aj tento rok chceme prostredníctvom prepojenia verejného, občianskeho a firemného sektora pokračovať v diskusiách o posilňovaní demokracie a ukázať rolu dôvery v tomto procese.

Medzi key note spíkrov bude patriť mierový aktivista Bjorn Ihler, ktorý prežil masovú streľbu Andersa Breivika na Utøyi v Nórsku. Švédsky obchodník a filantrop Daniel Sachs povie (nielen) o úlohe filantropie a zodpovednosti biznisu pri podpore demokracie. Veronika Móra je riaditeľkou nadácie Okotars z Maďarska, ktorá bola v roku 2014 vystavená raziám, kontrolám zo strany úradov a vyšetrovaniu zo strany vládneho úradu pre kontrolu mimovládnych organizácií (KEHI).

Diskusia o dôvere a demokracii bude mať aj slovenské zastúpenie – Pavla Kosnáča, riaditeľa a analytika DEKK Inštitútu a akademikov Univerzity Komenského – Helenu Tužinskú a Juraja Buzalku. Organizácie zo Slovenska naznačia spôsoby, akými môžu sociálne inovácie prispieť k posilneniu dôvery a depolarizácii.

Mená ďalších spíkrov a spíkeriek predstavíme čoskoro.

Impact Summit prepojí 250 ľudí z občianskej spoločnosti, biznisu a verejnej správy, čím vytvorí priestor na diskusie o kľúčových témach našej spoločnosti. Podujatie sa uskutoční v stredu 4. decembra 2024 od 9:00 v Divadle Aréna v Bratislave.

Podujatie prepojilo vyše 250 ľudí z občianskej spoločnosti, biznisu a verejnej správy. Impact Summit vytvoril tiež priestor na rozhovory o aktuálnych témach, ako recesia demokracie, angažovanosť na miestnej úrovni či sociálne inovácie.

„Zachovanie demokratických princípov nie je len vecou vrcholových politikov a političiek. Aktívne participovať musíme všetci. Dôležitú úlohu zohráva aj spolupráca verejnej správy, zástupcov firemného sektora a občianskej spoločnosti. Impact Summit im preto umožňuje prepájať sa a diskutovať o aktuálnych témach na Slovensku aj vo svete,“ hovorí Martina Kolesárová, výkonná riaditeľka Nadácie Pontis. Dodáva, že kľúčovými oblasťami summitu sú tento rok recesia demokracie a sociálne inovácie.

„Som veľmi rada, že naše pozvanie prijal Ben Rhodes. Ben pôsobil ako poradca prezidenta Baracka Obamu. V tejto funkcii sa podieľal takmer na všetkých kľúčových rozhodnutiach prezidenta a dohliadal na jeho komunikáciu v oblasti národnej bezpečnosti, písanie prejavov, verejnú diplomaciu a programy globálnej angažovanosti,“ dopĺňa M. Kolesárová.

Poradca Obamu v Bratislave: Lídrov si môžeme vyberať, nie sme bezmocní

Ben Rhodes hovoril na summite o vzostupe autokratických lídrov, ktorí často vyrástli na vymedzovaní sa voči globalizácii a prehlbovaní ekonomických nerovností v spoločnosti. Jeho odkazom ľuďom z rôznych bublín bolo, aby sa zapájali do komunitného života a nerezignovali.

„Stratégiou autokratov je, aby sme boli apatickí, aby sme si mysleli, že sa nič nedá zmeniť. My si však lídrov môžeme vyberať, nie sme bezmocní,“ zdôraznil B. Rhodes.

Viac o tom, či bol vzostup autoritatívnych lídrov nevyhnutný, aj o tom, v čom zlyhala Európska únia, povedal Ben Rhodes v rozhovore pre SME, ktorý uskutočnil priamo na Impact Summite.

S Benom Rhodesom (vľavo) viedol rozhovor moderátor Michal Kovačič.

Rečníčkou bola aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá nad podujatím prevzala aj záštitu. „Demokracia nikdy nefunguje na autopilota. Vyžaduje si našu neustálu zapojenosť a našu angažovanosť. Je to pulzujúca vec, potrebuje našu starostlivosť a ochranu,“ povedala.

„Neobávam sa, že by na Slovensku neboli ľudia, ktorí majú dostatočne jasno v hodnotách a dostatočne jasno v tom, že keď treba, prejavia svoj názor,“ zhodnotila Zuzana Čaputová v diskusii s Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou.

Medzi dvadsiatkou spíkrov a spíkeriek bola i profesorka zo Stanfordskej univerzity Johanna Mair, autorita v oblasti sociálnych inovácií. Predstavila koncept politických inovácií, ktoré vznikli ako reakcia na tzv. recesiu demokracie – tú sprevádza nárast polarizácie, autoritárstvo či spoločenské konflikty. Hovorila o iniciatívach mnohých občianskych organizácií, ktoré identifikujú výzvy v politickom systéme a  spolupracujú na ich riešení. Na Impact Summite vystúpila tiež Lisa Witter, spoluzakladateľka Apolitical Foundation, globálnej platformy pre štátnych zamestnancov z viac ako 160 krajín. Poukázala na inšpiratívne príklady leadershipu vo verejnej správe z Európy a načrtne, prečo môže byť demokracia horúcou témou pre filantropiu a investorov.

Na stav demokracie na Slovensku sme sa pozreli očami šéfredaktorky denníka SME Beaty Balogovej, psychológa Dušana Ondrušeka a sociológa Martina Slosiarika.

Inovatívne metropoly a moderné slovenské organizácie

„Na programe summitu sme spolupracovali s celosvetovo pôsobiacou organizáciou National Democratic Institute, ktorá zastrešila panel o demokracii a inováciách v prostredí samospráv strednej Európy,“ vysvetlila M. Kolesárová. Hovorili v ňom viceprimátorky Bratislavy Lenka Antalová Plavuchová, Gdansku Monika Chabior a viceprimátor Budapešti Gábor Kerpel-Fornius.
Gdansk je ako mesto známy svojou inkluzívnou politikou, zlepšovaním zručností úradníkov a podporou susedských komunít pomocou tzv. susedských domov – centier, ktoré kofinancuje mesto a vedú obyvatelia. Hlavné mesto Maďarska sa zase prihlásilo ku konceptu Smart Budapešť – snaží sa byť udržateľnou metropolou, zlepšiť život svojich občanov prostredníctvom väčšej sociálnej zodpovednosti a aktívne ich vťahovať do procesu mestského plánovania.

Na Impact Summite sa predstavili tiež zástupcovia a zástupkyne slovenských organizácií, ktoré sa denne inovatívnym spôsobom venujú témam, ako transparentnosť, boj s dezinformáciami či kultivácia verejnej diskusie: Martina Bolibruchová – vzdelávacia platforma Zmudri, Jakub Hrbáň –iniciatíva Klíma ťa potrebuje, Martin Kováč – moderná cirkev Starokatolíci na Slovensku, Michala Hrdinová – rozvojový program pre úradníkov Public Leadership Academy, Ľuboš Kostelanský – Transparency International Slovensko a Michal Horský – platforma na férovú diskusiu v rozhádanej spoločnosti DemDis.

Všetky z týchto projektov aktuálne prechádzajú akceleračným a inkubačným programom Nadácie Pontis s názvom Impact Lab, v ktorom dostávajú mentoring, posilňujú svoj potenciál a získajú aj finančnú podporu.

Priestor dostala aj diskusia o dôležitosti spoluráce pri zavádzaní a podpore sociálnych inovácií, v ktorej vystúpila Michaela Kršková, generálna riaditeľka Sekcie výskumum vývoja a inovácií na Úrade vlády, Rastislav Blažej zo Sociálnej banky Slovenskej sporiteľne a Michal Hladký, riaditeľ Creative Industry Košice.

Impact Summitom sprevádzala Veronika Cifrová Ostrihoňová, rozhovor s Benom Rhodesom viedol moderátor Michal Kovačič, s Johannou Mair sa zhováral Peter Guštafík.

Predstavujeme tvorcov a tvorkyne pozitívnych zmien zo slovenských občianskych organizácií.

Demokracia a právny štát sú základným predpokladom pre zdravé fungovanie krajiny vo všetkých jej oblastiach. Nie sú však samozrejmosťou a potrebujú neustály dohľad a nepretržitú ochranu od nás všetkých.

Aj na Slovensku máme ľudí, ktorí sa o zdravie demokracie starajú. Na Impact Summite vystúpia zástupcovia a zástupkyne organizácií, ktorí sa denne venujú témam, ako transparentnosť, boj s dezinformáciami či kultivácia verejnej diskusie.

DEMDIS

Michal Horský je vyštudovaný právnik a občiansky aktivista, no predovšetkým niekto, kto sa chce slušne porozprávať. Založil preto organizáciu DEMDIS, ktorá vedie ľudí k vecnému a pokojnému dialógu a hľadá v konverzácii zhody, namiesto sporov. To sa snažia dosiahnuť organizovaním diskusií, workshopov, ale tiež vývojom interaktívnych digitálnych nástrojov pre online debaty.

„V DEMDIS sme presvedčení, že demokracia potrebuje nové formy zapájania občanov do jej procesov. Našou víziou je preto dizajnovať a organizovať pestré občianske fóra. Práve férovou výmenou názorov sa dokážeme vymaniť z neustáleho prešľapovania na mieste a spoločne zlepšovať život na Slovensku,“ hovorí M. Horský.

Starokatolíci na Slovensku

Pri predstave cirkvi sa mnohým vybaví viacero stereotypov týkajúcich sa konzervatívnosti a zastaranosti. Zástupcovia Starokatolíkov na Slovensku sa však svojou činnosťou snažia tento obraz zmeniť. Starokatolícky kňaz Martin Kováč, ktorý pôsobí v Bratislave a v Trnave, hovorí, že starokatolíci sa hlásia k spiritualite „radikálnej otvorenosti, prijatia, dialógu a lásky.”

Aj preto okrem iného poskytujú poradenstvo a organizujú podporné skupiny pre dúhovú komunitu. Pribudnúť má aj nová klubovňa pre LGBTI+ ľudí v Žiline, ktorá bude slúžiť ako bezpečné miesto pre ľudí z regiónu. „Ak hovoríme o skutočnom, otvorenom prijatí a podpore, takýchto miest je na Slovensku veľmi málo. V Bratislave ich LGBTI+ komunita má, čo je rozdiel oproti iným častiam Slovenska. Vo veľkom meste sa však človek so svojou inakosťou ľahšie stratí v dave,” dopĺňa M. Kováč.

Zmudri

Vzdelanie patrí pri deťoch a mládeži medzi najvyššie priority. Rovnako súvisí s bojom proti dezinformáciám. Ľudia zo Zmudri tomu rozumejú, a preto vytvorili dve vzdelávacie platformy. Jednou je Zmudri.sk, vďaka ktorej sa môžu učitelia zapojiť do kurzov, ako lepšie učiť. Žiaci a žiačky majú prostredníctvom nej prístup k videám, kvízom a rôznym aktivitám na aktuálne aj všeobecné témy. Nakoľko bol o Zmudri.sk veľký záujem, vzniklo špeciálne médium Zmudri G, edukačný kanál, ktorý ponúka obsah uspôsobený pre voľnočasové vzdelávanie v online priestore na svojom webe aj na sociálnych sieťach.

„Z hoaxov sa bohužiaľ za posledné roky stala téma, ktorá ovplyvňuje voľby, celú spoločnosť a jej smerovanie. Na Slovensku hoaxom dôveruje alarmujúce číslo ľudí a mám snahu priložiť ruku k tomu, aby sa táto situácia zlepšila,” hovorí Martina Bolibruchová, spoluzakladateľka a riaditeľka o. z. Zmudri.

Martina Bolibruchová, Zmudri (vpravo) počas intenzívneho 3-dňového kempu, ktoré pre občianske organizácie usporiadala Nadácia Pontis.

Transparencny International Slovensko

So svojou 25-ročnou praxou je Transparency International Slovensko (TIS) jednou z najuznávanejších watchodgových organizácií v krajine, ktorá sa stará o čo najvyššiu mieru transparentnosti verejných inštitúcií. TIS plánuje prehĺbiť snahy o prístup verejnosti k informáciám a stavať pritom na overených postupoch z praxe. Tie zahŕňajú najmä tvorbu analýz na základe zozbieraných dát.

Jedným z analytikov organizácie je aj bývalý novinár Ľuboš Kostelanský. „Máloktorá domovina vie ponúknuť takú pestrú paletu krás, ako tá naša. Vždy ma preto mrzelo, že z tohto potenciálu nevieme vyťažiť toľko, ako napríklad okolité Česko, Rakúsko, či Maďarsko. Som presvedčený, že podpora slušných podnikateľov, o ktorú sa snažíme, môže posunúť našu krajinu vpred.” K etickému podnikaniu TIS motivuje aj cez projekt Kto vlastní, kde zverejňujú dostupné informácie o majiteľoch a majiteľkách rôznych prevádzok a hodnotia transparentnosť ich podnikania.

Klíma ťa potrebuje

Z neformálnej platformy nahnevaných ľudí vznikol celonárodný projekt. Organizácia Klíma ťa potrebuje upozorňuje na dôsledky klimatickej krízy, jej príčiny, ale aj nedostatočné riešenia zo strany tvorcov a tvorkýň verejných politík. „Sme skupinou tých, ktorí si uvedomujú hrozbu, ktorú predstavuje klimatická kríza pre budúcnosť nášho prežitia na tejto planéte. Rovnako sa však nevzdávame a chceme krízu riešiť,” uvádza hnutie na svojom webovom sídle.

Aktuálne pracujú na monitoringu súčasného stavu, ale venujú sa aj kontrole zavádzania klimatických opatrení. Na základe získaných dát bude možné zostaviť sériu odporúčaní pre aktérov a aktérky verejnej sféry.

Public Leadership Academy

Organizácia Manageria sa predovšetkým venuje vzdelávaniu, z ktorého majú vzísť schopní a slušní ľudia, pripravení tvoriť lepšiu budúcnosť krajiny. Významnou časťou tohto procesu je však aj ozdravenie verejného sektora.

„Naším cieľom je, aby občania dostávali kvalitné služby. Chceme, aby štát riešil ich problémy ešte predtým, ako nastanú,” hovorí o programe Public Leadership Academy jeho líderka Michala Hrdinová. Ide o rozvojový vzdelávací program pre úradníkov a úradníčky, ktorý ich má pripraviť na zavádzanie pozitívnych zmien v oblasti verejnej správy.
Projekt vznikol ako spolupráca organizácií Teach , Leaf, Klub úradníkov dobrej vôle a Nexteria združených pod o. z. Manageria.

Podpora občianskych organizácií

Demdis, Starokatolíci na Slovensku, Transparency International Slovensko, Zmudri, Klíma ťa potrebuje aj Manageria patria medzi účastníkov Impact Labu – programu Nadácie Pontis, ktorý ponúka slovenským občianskym organizáciám silnú podporu. Okrem finančnej pomoci získajú individuálneho mentora, účasť na workshopoch aj možnosť networkingu s ľuďmi z biznisu či verejnej správy.

Výzvy, ktorým v posledných rokoch svet čelí, prinášajú recesiu demokracie a čoraz viac prispievajú k polarizácii spoločnosti. Práve miestne samosprávy sú tými, ktoré sa ukazujú ako dôveryhodnejšie v porovnaní s národnými vládami – majú totiž možnosť aktívne zapojiť občanov a pružne aj inovatívne reagovať na naliehavé záležitosti, akými sú napríklad humanitárna pomoc alebo hospodárske krízy.

O tom, ako môžu samosprávy zvýšiť angažovanosť svojich občanov a občianok, budú diskutovať viceprimátorka Gdansku Monika Chabrior, viceprimátorka Bratislavy Lenka Antalová Plavuchová, viceprimátor Budapešti Gábor Kerpel Fronius a Nicole Wright Patrick, programová manažérka National Democratic Institute.

Diskusia sa uskutoční v spolupráci s National Democratic Institute, ktorý sa zameriava na vedenie samospráv a v krajinách Vyšehradskej štvorky realizuje dlhodobý program Stredoeurópska iniciatíva pre demokraciu.

11:45 – 12:30 Demokracia a inovácie v prostredí samospráv strednej Európy (Monika Chabior, Lenka Antalová Plavuchová, Gábor Kerpel Fronius; moderuje Nicole Wright Patrick)

Úradníci a úradníčky môžu aktívne prispievať k tomu, aby sa v štáte chránilo dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd, či umožňovalo občanom podieľať sa na jeho chode.

Udržanie a posilnenie demokracie, ktorá je pre všetkých, je vecou a zodpovednosťou nás všetkých. Nielen politikov, političiek, ale aj občianskej spoločnosti a ľudí pôsobiacich vo verejnej správe.

Na Impact Summite preto výstúpia riaditelia Multitudes Foundation, Sarah Durieux a Jeff Kwasi Klein. Hovoriť budú o inovatívnom pohľade na úlohu občianskej spoločnosti a štátu pri podpore demokracie.

14:20 – 14:50 Nová úloha občianskej spoločnosti a štátu pri podpore demokracie

Lisa Witter, spoluzakladateľka Apolitical Foundation, predstaví inšpiratívne príklady leadershipu vo verejnej správe z Európy a načrtne, prečo môže byť demokracia horúcou témou pre filantropiu a impact investorov.

14:00 – 14:20 Inšpiratívne príklady leadershipu vo verejnej správe z Európy

Rýchle cesty k riešeniam s dopadom sú zriedkavé. Vytváranie koalícií a uprednostňovanie spolupráce pred individuálnymi aktivitami môže realizáciu sociálnej inovácie spomaliť. Avšak, kolektívny proces zvyšuje pravdepodobnosť úspechu inovácie z dlhodobého hľadiska.

Johanna Mair spolu s  Thomasom Gegenhuberom prinášajú v článku o sociálnych inováciách pohľad na nástroje, ktorými dokážeme dospieť k riešeniam spoločenských problémov. V tomto texte sumarizujeme hlavné myšlienky článku a prinášame náhľad do práce jednej z kľúčových rečníčok na Impact Summite.   

Zlomové udalosti doby, ako bol napr. COVID–19, ešte viac zvýraznili problémy, ktoré potrebujeme ako spoločnosť riešiť. Žijeme v dobe, keď sa nemôžeme spoliehať iba na heroické výkony jednotlivcov, štátu, občianskej spoločnosti alebo biznisu ako samostatných aktérov zmeny.
Skôr potrebujeme spoločne vytvárať návrhy na riešenia problémov, za podpory digitálnych technológií. Takúto spoluprácu nazývajú Johanna Mair a Thomas Gegenhuber Open Social Innovation (OSI).

OSI má dva hlavné znaky. Prvým je, že potenciálne riešenia na spoločenské problémy existujú, ale sú nerovnomerne rozložené medzi občanmi. Jeden problém sa môže týkať jednej skupiny, ale už nie druhej spoločenskej skupiny. Druhým predpokladom je, že cesta od nápadu k dopadu si vyžaduje interakcie, ktoré sú založené na spolupráci a súťaži.  

Príkladom OSI je iniciatíva WirVsVirus (My verzus vírus) v Nemecku. Iniciatíva reagovala na výzvy spojené s COVID-19 – napríklad poskytovanie zdravotnej starostlivosti online, vyučovanie v čase lockdownu a pod. Išlo o 48 hodinový hackathon, do ktorého sa zapojilo 28-tisíc občanov. Tí vytvorili spolu 130 tímov a najživotaschopnejšie riešenia získali aj finančnú a mentoringovú podporu na 6 mesiacov.    

Iným príkladom je iniciatíva UpdateDeutschland. Experiment, ktorý vznikol v apríli 2021, mal za cieľ povzbudiť občanov vyjadriť sa, a tak spoločne pracovať na výzvach k zlepšeniu verejného sektoru v Nemecku. 

Čo sa týka formátu, môžu okrem hackathonu môže ísť aj o iné iniciatívy, napríklad inovatívne súťaže alebo open data hackathony. Ich spoločnou črtou je, že vytvárajú priestor na zapojenie sa pre ľudí, ktorí nie sú zvyčajne vypočutí.
Open Social Innovation im umožňuje participovať na politickom, verejnom alebo občianskom živote, čím sa buduje dôvera medzi verejným a občianskym sektorom.  

Pôvodný článok si môžete prečítať tu: Mair, J., & Gegenhuber, T. (2021). Open Social Innovation. Stanford Social Innovation Review, 19(4), 26–33.

Johanna Mair, profesorka zo Stanfordskej univerzity, popisuje nový koncept politických inovácií v časopise Stanford Social Innovation Review. Vznikli v reakcii na recesiu demokracie, ktorú sprevádza nárast polarizácie, autoritárstvo a spoločenské konflikty (1). Tento koncept zdôrazňuje, že inovácie môžu byť účinným prostriedkom na riešenie politických problémov, ktoré obmedzujú demokraciu.

Aktivity na posilňovanie demokracie nie sú novinkou. Ani na Slovensku. Už od 90-tych rokov vznikali v našej krajine iniciatívy, ktoré skvalitňovali politickú kultúru alebo sa zasadzovali o väčšiu transparentnosť.
Od roku 2012 podporujú firmy cez Fond pre transparentné Slovensko watchdogové a analytické organizácie, ktoré prispievajú ku kontrole dodržiavania zákonov či etických noriem a k zmenšovaniu priestoru pre korupciu a únos štátu.

Zapojenie občianskej spoločnosti

Je bežné, že občianske iniciatívy reagujú riešeniami na socio-ekonomické problémy a angažujú sa aj pri tvorbe politík v tomto smere. Obavy z toho, že občianska spoločnosť sa podieľa na zlepšovaní demokracie, môžu mať iba demokracie s autoritárskymi črtami.

Kedy hovoríme o aktivitách na posilňovanie demokracie a kedy o politických inováciách?
Profesorka Johanna Mair priblížila koncept politických inovácií v časopise Standford Social Innovation Review v článku Emerging Field of Political Innovation. Uvádza, že ak hovoríme o politických inováciách, máme na mysli primárne iniciatívy občianskych organizácií, ktoré identifikujú problémy v politickom systéme a  spolupracujú na ich riešení.

Politické inovácie implementujú nové nástroje zo sveta sociálnych inovácií – od procesu nachádzania problémov, rozvíjania myšlienok, experimentovania, vytvárania riešení, cez ich testovanie a zlepšovanie nových produktov, metód alebo technológií a ich škálovanie.

Aktivity politických inovácií môžu cieliť na:

• občanov – mobilizujú tých ľudí, ktorí sa nejakým spôsobom cítia vylúčení z politického systému;
• lídrov – predpokladajú identifikáciu a výchovu mladých ľudí, ktorí sa už v politike angažujú;
• systémovú zmenu – snaha reformovať demokratickú infraštruktúru a pravidlá (2).

V týchto dňoch uzatvára prihlášky program Public Leadership Academy. Pomáha profesionalizovať expertov štátnych a verejných inštitúcií, rozvíja ich líderské, manažérske a implementačné zručnosti. Týmito aktivitami buduje program komunitu profesionálov, ktorých cieľom je zlepšovať kvalitu života na Slovensku, a môžeme ho zaradiť medzi politické inovácie.

Politické inovácie majú byť podľa Johanny Mair kolektívnym úsilím a majú zabezpečiť, aby demokracia zostala naďalej efektívnym systémom na dosiahnutie spoločenského pokroku. Inak povedané, udržanie a posilnenie demokracie, ktorá je pre všetkých, je vecou a zodpovednosťou nás všetkých, nielen politikov.

Úloha sociálnych inovácií v ozdravovaní demokracie

Inovácie sú nápomocné v prinášaní nových riešení. Najčastejšie sa stretávame s technologickými inováciami.
Inovatívne však vieme reagovať aj na spoločenské problémy či problémy, ktorým čelíme pri riadení krajín – nárast autoritatívnych lídrov, obmedzovanie slobodných médií, oslabovanie roly občianskej spoločnosti, nedostatočná participácia vylúčených komunít či menšín. Toto všetko môžu byť bariéry, ktoré vieme riešiť cez sociálne inovácie prinášaním nových nápadov, ich otestovaním a škálovaním.

Práve využívanie nástrojov sociálnych inovácií je pre politické inovácie charakteristické.

Impact Summit

Viac o politických inováciách povie Johanna Mair 5. decembra na Impact Summite.
Konkrétne príklady týchto inovácie z  Európy predstavia Sarah Durieux a Jeff Kwasi Klein z Multitudes Foundation, ktorá podporuje politických inovátorov a inovátorky.
O úlohe štátnych úradníkov, o poznatkoch z praxe, ktoré môžu motivovať lídrov vo verejnej správe, porozpráva riaditeľka Apolitical Foundation Lisa Witter.
V neposlednom rade, význam inovácií pri podpore demokracie zvýrazní aj náš key note rečník, Ben Rhodes, poradca Baracka Obamu.

Poznámky:

(1) V roku 2022 sa po prvýkrát takmer za dve desaťročia vo svete objavilo viac autokratických štátov ako demokracií. Bertelsmann Stiftung vo svojom reporte 2022 global findings report kategorizovala 70 zo 137 krajín ako autokracie a pomenovala ďalších 11 ako „vysoko defektívne demokracie“, ktoré sú náchylné smerom k autokracii. V roku 2021 organizácia Freedom House reportovala nový vrchol 15 rokov trvajúcej globálnej „demokratickej recesie”. Populistické hnutia naďalej rozdeľujú spoločnosť a podľa 2021 Democracy Index, dokonca krajiny so „stabilnými” demokraciami dosiahli nízke skóre, pokiaľ ide o participáciu občanov. Podľa Edelman Trust Barometer 2022 , ktorý sa realizoval v 28 krajinách, 42 % občanov na celom svete nedôveruje vládnym predstaviteľom a 48 % považuje vládu za rozdeľujúcu silu. 

(2) Mair, J., Kindt, J., & Mena, S. (2023). The Emerging Field of Political Innovation. Stanford Social Innovation Review, 21(2), 24–29. https://doi.org/10.48558/R5XX-CP70 

Ben Rhodes prinesie globálny pohľad na recesiu demokracie, privítame aj akademičku zo Stanfordskej univerzity a osobnosti verejného života zo Slovenska.

Na Impact Summite prepojíme nielen ľudí z biznisu, verejnej správy a občianskej spoločnosti. Jednou z najväčších spoločenských výziev, pred ktorou aktuálne vo svete aj v Európe stojíme, je posilňovanie demokratických princípov. Prinesieme preto rečníkov a rečníčky, ktoré pomenujú príčiny krízy demokracie, a popíšu aj viacero aktuálnych trendov zo zahraničia, ktoré prispievajú k riešeniu tohto problému. Na konferencii predstavíme aj angažovaných ľudí zo Slovenska a ich aktivity meniace našu krajinu k lepšiemu.

Hlavné témy Impact Summitu

Keď sme ešte začiatkom roka pripravovali program, spomedzi viacerých trendov a tém sa ukazovala jedna vypuklejšia – ohrozenie niektorých princípov demokracie. Ide o globálny problém ohrozujúci aj vyspelé stáročné demokracie, nielen Slovensko. Bližšie sme o tom písali v predchádzajúcom článku.

Jeden z kľúčových nástrojov na riešenie takýchto spoločenských výziev sú sociálne inovácie, ktoré dokážu zavádzať funkčné riešenia na identifikované problémy. Na Summite ich ukážeme. Tiež prepojíme občiansky, verejný a súkromný sektor, nakoľko iba spolupráca ľudí z rôznych sfér môže priniesť udržateľné riešenia.

V Nadácii Pontis sme presvedčení, že vzťah demokracie a sociálnych inovácií je vzájomný. Silné demokratické princípy sú základom pre ďalšie inovácie vo všetkých oblastiach. A naopak, inovácie umožňujú posilňovanie modernej demokracie, ktorá sa vie postarať o potreby všetkých občanov.

Globálny aj lokálny kontext krízy demokracie

Na Impact Summite budeme hovoriť o dôvodoch recesie demokracie. V úvode vystúpi Benjamin J. Rhodes, americký spisovateľ, politický komentátor, bývalý poradca pre národnú bezpečnosť a strategickú komunikáciu prezidenta Baracka Obamu. Ben predstaví dôvody nárastu autoritatívnych lídrov v Európe, bude hovoriť aj o orbanizácii strednej Európy. Ukáže súvislosti politického a spoločenského diania, pomenuje úlohu strednej Európy a Slovenska v súvislosti s úpadkom demokracie, vojnou na Ukrajine a náročnou sociálno-ekonomickou situáciou obyvateľov. Poukáže na úlohu občianskej spoločnosti a sociálnych inovácií ako produktu občianskych organizácií.

Stretnú sa psychológ, novinárka a sociológ. Znie to ako začiatok vtipu, no na Impact Summite budú hovoriť o vážnych témach. Psychológ, senior tréner, konzultant v PDCS Dušan Ondrušek, šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová, sociológ, riaditeľ prieskumnej agentúry Focus Martin Slosiarik budú hovoriť o súčasnom stave demokracie na Slovensku a riešeniach na jej posilnenie.

Spolupráca a sociálne inovácie

Spoluprácu ľudí z rôznych sfér považujeme za kľúčovú pre úspech sociálnych inovácií. Najmä o spolupráci medzi verejným, firemným a občianskym sektorom budú spolu v panelovej diskusii hovoriť Michaela Kršková, prvá Chief Innovation Officer slovenskej vlády, Michal Hladký, riaditeľ Creative Industry Košice, zástupca Slovenskej sporiteľne (TBA) a zástupca verejnej správy (TBA). Analyzovať budú úlohu verejnej správy pri podpore sociálnych inovácií vrátane výziev a úspechov. Pýtať sa budeme aj na víziu a predstavu o medzisektorovej spolupráci. Témou bude aj aktualizácia súčasného stavu stratégie pre výskum a inovácie a role všetkých sektorov pri napĺňaní tejto stratégie.

Politické inovácie

Veľmi sa tešíme, že pozvanie na Impact Summit prijala Johanna Mair, profesorka na Hertie School v Berlíne. Pôsobí aj ako hosťujúca profesorka na Stanfordskej univerzite a redaktorka v Stanford Social Innovation Review, odbornom časopise, ktorý je autoritou v oblasti sociálnych inovácií. V rozhovore predstaví koncept politických inovácií. Za týmto pojmom sa skrývajú sociálne inovácie zamerané na posilnenie demokracie – znižovanie priepasti medzi aktérmi občianskej spoločnosti a politikmi, zvyšovanie dôvery, spolupráca medzi politikmi, občianskou spoločnosťou a biznis sektorom. Johanna vysvetlí, ako zapájať do politiky aj skupiny, ktoré v nej nie sú dostatočne zastúpené. Hovoriť bude aj o úlohe filantropie pri politických inováciách.

Konkrétnu predstavu politických inovácií prinesú riaditelia Multitudes Foundation – Sarah Durieux a Jeff Kwasi Klein. Z ich prezentácie môžeme predpokladať narušenie (v pozitívnom zmysle) súčasného vnímania úlohy občianskej spoločnosti a štátu pri podpore demokracie. Sarah a Jeff prinesú aj množstvo príkladov z nedávnej celoeurópskej výzvy na podporu politických inovácií.

Príklady zo Slovenska

Celým Impact Summitom sa budú prelínať krátke prezentácie vybraných občianskych organizácií z Impact Lab Inkubátora a Akcelerátora. Zástupcovia organizácií ukážu konkrétne príklady zo Slovenska, ktorými prispievajú k znižovaniu ohrozenia demokracie, napríklad prostredníctvom vzdelávania, podpory kritického myslenia, vzdelávania lídrov vo verejnej správe a pod.

Vystúpia Martina Bolibruchová (Zmudri), Martin Kováč (Starokatolíci na Slovensku), Jakub Hrbáň (Klíma ťa potrebuje), Michal Horský (Demdis), Michala Hrdinová (Public Leadership Academy), Ľuboš Kostelanský (Transparency International Slovakia).

Konferencia prepojí ľudí z biznisu, občianskej a štátnej sféry. Spoločne budú hľadať riešenia kľúčových výziev spoločnosti.

Demokracia a jej princípy sú pod veľkým tlakom v krajinách celého sveta. Oslabuje ju hybridná vojna, relativizovanie faktov aj vzhliadanie k autoritatívnym typom lídrov. Nepomáha jej ani podkopávanie a spochybňovanie role občianskej spoločnosti. Tieto faktory vedú k nárastu politických polarít a spoločenských konfliktov. Organizácia Freedom House už od roku 2021 hovorila o „recesii demokracie“ vo svete a stúpajúcom počte autoritatívnych režimov.

Dáta z Indexu prosperity, ktorý nedávno pripravila Slovenská sporiteľňa, ukazujú, že v niektorých princípoch demokracie je Slovensko na chvoste medzi štátmi európskej 27.

Nadácia Pontis v reakcii na tento stav organizuje Impact Summit. Jeho hlavnými témami bude demokracia a sociálne inovácie.
Podujatie prepojí občiansky, verejný a firemný sektor, akademickú obec. „Ľudia z týchto oblastí by mali viesť rozhovory na dôležité spoločenské témy, zdieľať skúsenosti pri hľadaní ich riešení aj spolupracovať,“ hovorí spoluvýkonná riaditeľka Nadácie Pontis Martina Kolesárová. Dodáva, že zmysluplná spolupráca je predpokladom úspešného riešenia problémov v spoločnosti a vystala tiež ako potreba od samotných aktérov a aktérok inovácií.

Sociálne inovácie – riešenie spoločenských problémov

„Už takmer 25 rokov pracujeme na tom, aby v našej krajine dochádzalo k pozitívnym zmenám. Našou víziou je Slovensko, v ktorom ľudia túžia žiť, pracovať a vzdelávať sa,“  objasňuje Martina Kolesárová, podľa ktorej však naša krajina čelí viacerým výzvam.

Odpovede na ne ponúkajú sociálne inovácie. Riešia celú škálu tém od kvality vzdelávania cez ekonomické a sociálne nerovnosti až po klimatickú krízu. Na Slovensku sú sociálne inovácie vďaka spolupráci občianskeho sektora a Výskumnej a inovačnej autority (VAIA) na Úrade vlády po prvýkrát zaradené do strategického dokumentu na podporu inovácií a inovačného ekosystému.

Sociálne inovácie sú jednou z kľúčových priorít Nadácie Pontis. Minulý rok sme po druhý raz zmapovali schopných a šikovných ľudí z občianskeho, verejného sektora a biznisu. Výsledkom bola Mapa sociálnych inovátorov. V našej práci pokračujeme. Je totiž dôležité, aby sa sociálni inovátori, inovátorky a ich podporovatelia prepájali.

Predstavenie Mapy sociálnych inovátorov, september 2022. Diskusia s hosťami (zľava): Michaela Kršková (VAIA), Pavel Hrica (Cesta von), Martin Basila (Sensoneo) a Ján Gordulič. (Foto: Marek Mucha)

O pár dní si na Slovensku budeme voliť svojich zástupcov a zástupkyne v parlamentných voľbách. Prepájanie sa ľudí zo všetkých sektorov, ktorí pracujú v prospech posilňovania demokracie, bude pre našu spoločnosť dôležité, akokoľvek voľby dopadnú. A v prípade, že zvíťazia politické sily, ktoré nereprezentujú demokratické hodnoty, podpora demokratických princípov bude akútnejšia, ako sme pri plánovaní tém Impact Summitu čakali.

Inšpirácie zo zahraničia aj domáce sociálne inovácie

„Súčasťou stabilnej demokracie nie sú len slobodné voľby. Voľby, aj keď majú veľkú pozornosť, sú len menšou časťou demokratickej rovnice. Omnoho väčšia patrí tvorbe podmienok, v ktorých môžu mať občania silnejší hlas, aktívne participovať vo svojich komunitách, či mať sa lepšie aj vďaka znižovaniu miery korupcie. Práve v týchto oblastiach pôsobia sociálni inovátori a inovátorky, ktorých prácu na podujatí predstavíme,“ vysvetľuje Martina Kolesárová.

Exkluzívni hostia a hostky z USA a Európy budú hovoriť o tom, ako vnímajú demokraciu v strednej Európe, tiež o tom, ako vedia sociálne inovácie prispieť k jej posilňovaniu a dôveryhodnejšej verejnej správe. Ukážeme príklady, ako vie demokraciu podporiť moderná filantropia. Sociológ, novinárka a psychológ zreflektujú vývin a aktuálny stav demokracie v našej krajine. Predstavíme slovenské iniciatívy podporujúce demokratické princípy a cez diskusie odborníčok, intelektuálov, novinárov či aktivistiek naznačíme cestu, ako na ich úspešnej realizácii spolupracovať.

Účasť na podujatí je na pozvánky, pre registrovaných bude Impact Summit bezplatný.

Podujatie sa koná pod záštitou prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej.